total training uvod

Príčina a následok :: Zákerná technika

Mali ste už niekedy pocit, že dokážete rozdrviť akékoľvek argumenty iných a že vás nič nemohlo zastaviť? Aké by to bolo, keby ste vedeli automaticky zareagovať na akékoľvek námietky alebo výčitky a vaša konverzácia by bola skutočne flexibilná? Nebolo by to niečo úžasné? A práve o tom je náš tréningový manuál Konverzačná mágia - Majstrovstvo pokročilých argumentačných techník prostredníctvom ktorého sa naučíte 25 techník flexibilných odpovedí, ktorými môžete okamžite kedykoľvek zareagovať. Vo viac ako 300 stranách sa naučíte verbálnej komunikačnej mágii ktorá sa deje nevedome a teraz jej silu budete vedieť vedome využívať.

Čarodejník pozná vzory alebo kúzla, ale nerozumie ich princípom. Mág vie aj to, ako fungujú. Jednou zo stratégií je tiež používanie štruktúry príčina - následok. V tomto článku vám ponúkame výňatok z publikácie, ktorého obsah poukazuje na efektívnosť a zároveň zradnosť lingvistickej konštrukcie príčina - následok.

Budete dôvodiť, kým ich nepresvedčíte
Krstný otec

Ak ich nemôžete presvedčiť, zmäťte ich
Harry S Truman

V tejto kapitole sa budeme koncentrovať na špeciálny lingvistický vzor príčina - následok. Vzor príčina - následok používame prakticky kdekoľvek -- v terapii, v obchodovaní, alebo v bežnej komunikácii pri obvyklých činnostiach.

Príčina - následok je mentálny konštrukt, ktorý sa vytvorí vtedy, keď nejaká osoba korektne alebo nekorektne pripíše nejaký následok nejakej príčine.

 

1. Príčina - následok ako jedinečná technika presviedčania

Keď sa nad tým zamyslíte, mnoho viet alebo presvedčení používa v sebe štruktúru príčina - následok. Všimnite si nasledovné vety:

 Myslím si, že takýto seminár skutočne ľudí veľa naučí.
 Vďaka tvojmu večnému kritizovaniu sa všetci cítia mizerne.
 Akonáhle sa naučíte nový vzor, získate tak väčšie skúsenosti.

Keď si rozanalyzujeme jednotlivé vety, všimneme si v ich štruktúre príčiny a následky:

 seminár = príčina,   veľa naučiť = následok
 kritizovanie = príčina,   cítiť sa mizerne = následok
 nový vzor = príčina,   väčšie skúsenosti = následok

Akým spôsobom môžeme uvedený vzor využiť v komunikácii? Mnoho ľudí je naučených myslieť spôsobom príčina - následok, PRETOŽE tak môžeme veľmi ľahko popísať, prečo napríklad niečomu veríme alebo neveríme, prečo niečo považujeme za správne alebo nie, jednoducho dokážeme pomocou konštrukcie príčina - následok vyjadriť naše presvedčenia.

V presviedčaní používame opačný prístup -- neanalyzujeme vety, ale ich konštruujeme. Pokiaľ máme nejaký náš produkt alebo cieľ, predostrieme ho klientovi alebo partnerovi spôsobom, akým sú bežne zvyknutí ľudia rozmýšľať -- v štruktúre príčina - následok.

Cvičenie:

Napíšte niekoľko vašich presvedčení a pokiaľ je to možné, uveďte aj, prečo ste o tom presvedčený. Všimnite si, že vaše odpovede budú v štruktúre príčina - následok.

Príklad:

Majme presvedčenie: "Verím, že vo vzťahu je dôležitá vzájomná príťažlivosť a fyzická krása". Toto presvedčenie nie je typu príčina - následok. Pokiaľ sa spýtame otázku "Prečo?", z presvedčenia sa stane príčina a odpoveďou získame následok. Dostaneme tak nové presvedčenie, napríklad takéto: "Verím, že vo vzťahu je dôležitá vzájomná príťažlivosť a fyzická krása (príčina), jednoducho preto, aby medzi ľuďmi iskrila sexuálna atraktivita a vzrušenie (následok)".

Akonáhle si takéto presvedčenie v duchu povieme sami sebe, aký z toho získame pocit? Pravdepodobne sa budeme cítiť dobre a povieme si: "Áno, to dáva zmysel. Môže byť". Pomocou uvedeného vzoru môžeme veľmi jednoducho ukázať partnerovi, aké je naše presvedčenie a on ho bude ľahko akceptovať, pretože je podané v štruktúre, ktorá je pre neho blízka. Schéma vzoru príčina - následok je: X spôsobuje Y. Čo skutočne výhodné prináša vzor príčina - následok? Práve fakt, že akékoľvek X môže spôsobiť akékoľvek Y. Medzi uvedenými dvoma tvrdeniami nemusí byť nevyhnutne logika, napriek tomu, že ľuďom sa bude zdať takéto tvrdenie pravdivé a veľmi ľahko prijateľné.

Schéma vzoru príčina - následok je X spôsobuje Y.

Akékoľvek X môže spôsobiť akékoľvek Y.

Nie je dôležitá logika. Dôležitá je prijateľnosť.

Príklad:

Všimnite si, že akonáhle sa venujete tomuto vzoru a prečítali ste si tieto odstavce, pomaly si začínate uvedomovať, aký veľký význam to pre vás má a ako môžete tieto znalosti využiť v praxi. Predchádzajúca veta bola písaná pomocou vzoru príčina - následok. Príčina (X) je tvrdenie "Venujete sa vzoru, prečítali ste si tieto odstavce", následok (Y) je tvrdenie "Má to význam, využijete to v praxi". Pokiaľ sa nám podarilo presvedčiť vás o tom, že medzi venovaním sa vzoru (X) a využitím v praxi (Y) je nejaká súvislosť, potom vzor príčina - následok skutočne funguje.

Keď sa zamyslíme a položíme si otázku "Aký je SKUTOČNÝ súvis medzi X (čítaním odstavca) a Y (využitím v praxi)?", dostaneme odpoveď: "Žiadny". V realite taký súvis neexistuje. Naše myslenie si takýto súvis vykonštruovalo. Obrovská sila vzoru príčina - následok (X) spočíva v tom, že tento vzor je veľmi ľahko akceptovateľný (Y).

Uveďme si zoznam niekoľkých slovných spojení, ktoré spájajú dve presvedčenia do formy príčina - následok:

Pokiaľ
Akonáhle
Keď
Ak... potom...
Takže
A teda
Pretože
Lebo
Preto
Spôsobí
Prinúti
Vytvorí
Privedie
Získa
Zapríčiní
Prinesie
Dovolí
Vedie k tomu, aby
Umožní
Núti
Pričiní sa
Doprevádza
Vznikne
Tvorí
Dotkne sa
Zlepší
Zvýši
Zefektívni
Pri pohľade na X, je jasné, že Y
Uvedie

Cvičenie:

Rozšírte horeuvedený zoznam o niekoľko ďalších slov, ktoré spájajú tvrdenia do štruktúry príčina - následok a napíšte 10 viet. Vaše napísané vety nemusia nutne logicky dávať zmysel, klaďte dôraz na to, aby boli prijateľné. Pred každou vetou si zvoľte nejaký cieľ, ktorý chcete dosiahnuť.

Príklady:

Túžba po tom, aby sa zvýšili vaše schopnosti ako mať väčší vplyv vás privedie k tomu, aby ste tento vzor používali častejšie.
Keď budete počúvať ľudí a sledovať ich komunikačné vzory, naučíte sa od nich, ako komunikovať ešte efektívnejšie ako doteraz.
Tak ako sa to stalo prvý krát, tak sa to stane aj teraz.
Keď sa tomu nebudeš dostatočne venovať, nenaučíš sa to.
Akonáhle sa tomu budete venovať viac, stúpnu tým vaše skúsenosti a môžeme vám potom zvýšiť plat.

Poznámka: Môžete použiť aj nepriamu formu vzoru príčina - následok, ktorá pôsobí jemnejšie. Príčinu uveďte v siedmom páde. Príklady: "Lepším študovaním sa z teba stane skutočne dobrý žiak", "Väčším sústredením sa ti to pôjde ľahšie", "S väčším kľudom to všetko vybavíme a zariadime oveľa pohodlnejšie".

 

2. Príčina - následok ako nekorektné, zavádzajúce a skreslené popisovanie reality

Kde bolo mnoho hodín strávených presviedčaním seba samej, že mám pravdu, neexistuje rovnaký dôvod obávať sa, že nemusím mať pravdu?
Jane Austeen

Konštrukt príčina - následok súvisí aj Korzybského princípom jedinečnosti. Akékoľvek dva javy, osoby, objekty nikdy nie sú tie isté pokiaľ sa zameriame na dostatočne nízku úroveň detailov. Žiadny jav nemôže spôsobiť jedna konkrétna príčina. Naše skreslené vnímanie a rámec spôsobí, že túto príčinu vidíme ako vysvetľujúcu. Keď použijeme myslenie typu príčina - následok na túto príčinu, zistíme, že ju spôsobili ďalšie a ďalšie príčiny a nakoniec získame nekonečne dlhý, rozvetvený strom príčin, ktorých výsledkom je nejaký následok. Príčiny v realite neexistujú.

Myslenie typu príčina - následok môže častokrát spôsobiť viac problémov ako výhod v riešení situácií. Jeho elimináciu môžeme vidieť aj v nasledovnej technike, kde namiesto vysvetľovania a zdôvodňovania používame len akceptáciu áno/nie z vybraných alternatív.

Technika ako sa dohodnúť

Uvažujme situáciu z bežného života. Dvaja kolegovia sú na obede. Potom ako sa obaja najedia, začína dohadovanie sa, kto za obed zaplatí. Každý chce zaplatiť druhému a nikto nevie nájsť kompromis. Nech sú splnené predpoklady:

A platil minulý obed.
A je na návšteve u B.
Na obed pozýval A.

Toto sú fakty, ktoré najviac ovplyvnia rozhodovanie, kto obed zaplatí. Všetci poznáme z každodenného života, ako ľudia dokážu zdramatizovať a naťahovať hádky, pričom ide o triviálne problémy a jednoduché rozhodovanie. Uvádzame techniku, ako sa dohodnúť a budeme ju demonštrovať na našom príklade.

1. Zhodnotíme fakty

Partneri spolu vymenujú predpoklady, fakty. Treba si uvedomiť, že obvykle sa rozhodovanie rieši tak, že obaja začínajú argumentovať všetkými možnými spôsobmi, argumenty sa stávajú súčasťou absurdných viet, kde sa najrozličnejšími kombináciami pospájajú so záverom (rozhodnutím) pomocou niekoľkých spojok. Napríklad: "Keďže ty si zaplatil minule, neostáva mi nič iné, ako zaplatiť". (príčina - následok, operátor "musieť") Alebo: "Prosím ťa, ty si teraz na návšteve, ušetri si preto peniaze". (príčina - následok)

2. Navrhneme riešenia

Obaja vymyslia niekoľko riešení, každý vypovie svoje návrhy a na niektorom sa dohodnú. Napríklad: "Ja zaplatím dnes a ty zaplatíš nabudúce, dobre?" Čisto z matematického pohľadu je to prienik návrhov riešení.

Výhoda techniky ako sa dohodnúť: Metóda je jednoduchá v tom, že vymenujeme určité podmienky, predpoklady a potom vymenujeme riešenia. Týmto obchádzame zložité argumentácie, súvetia, nezmyselné hádky. Súčasťou hľadania spoločného riešenia môže byť používanie uvedenej techniky, ako sa dohodnúť.

Všimnite si, že v našom vzore sa logika používa iba "v tichosti" počas uvažovania partnerov, a na záver sa pri výpovedi, respektívne pri dohodnutí iba vytvorí prienik dvoch množín návrhov. Všimnite si ďalej, že zhodnotenie faktov je v podstate pacing (viď kapitola flexibilné odpovede, podkapitola Stretégie flexibilných odpovedí) a navrhnutie riešení je leading.

Prečo nepoužívať otázku "Prečo?"?

Otázka "Prečo?" sa odvoláva na príčiny. My sa chceme zamerať na proces a preto sa naučíme namiesto otázky "Prečo?" používať otázku "AKO?". Otázka "Ako?" so sebou nesie charakteristickú vlastnosť a ňou je odkazovanie na proces -- pomocou nej veci dostaneme do pohybu.

Nikto netvrdí, že myslenie príčina - následok je potrebné eliminovať. S princípom príčina - následok súvisí napríklad logika, matematika, technologické postupy -- ktorých táto štruktúra musí byť súčasťou. V oblasti, ktorá nie je exaktná, si môžeme dovoliť porušiť zákony logiky a premeniť ich na zákony prijateľnosti.

To, ako je myslenie príčina - následok nákazlivé, poukazujú nasledujúce príklady. Jeden môj kamarát (MW) neustále poukazoval na javy, ktoré vyslovene nesúviseli s exaktnými oblasťami, zvlášť pokiaľ išlo o javy týkajúce sa úrovní Batesonovej schémy ako identita a spiritualita. V takejto oblasti je myslenie typu príčina - následok veľmi zavádzajúce a skresľujúce a rámec kauzality vtedy jednoducho nepostačuje. Kamarát si položil nasledovnú otázku: "Prečo počas oplodnenia samičej bunky samčou bunkou, keď vznikne nový jedinec, sa stretnú práve TIETO dve bunky?" Všimnite si, akým spôsobom uvažujeme. Môžeme odpovedať mnohými možnosťami, jediné čo ale docielime je, že budeme prehlbovať a analyzovať ďalšie a ďalšie príčiny. Môžeme napríklad odpovedať: "Keď by bol celý vesmír stroj fungujúci na princípe príčina - následok, potom na základe axióm systému odvodíme z počiatočných podmienok stav, kedy sa stretnú práve tieto dve bunky." Je takéto vysvetlenie postačujúce? Odpoveď nezameriame na to, či takéto vysvetlenie postačuje, zameriame ju na to, či má zmysel klásť si podobné otázky. V tomto prípade nemá zmysel klásť si uvedené otázky, ktoré nás vedú do rámca spletí príčin a následkov. Jedným z vysvetlení, ako sa kamarát dostal k takejto otázke môže byť, že akceptoval rôzne presvedčenia na úrovni spirituality a na základe nich sa mohol pokúšať takými otázkami poukázať na vplyv entít z jeho modelu metafyziky. Ako vykročiť mimo rámca kauzality? Položme si otázku "AKO?" namiesto "Prečo?". Otázka "Ako?" poukáže na proces. Iným príkladom nekorektného používania tvrdení príčina - následok môže byť nasledovná situácia. U ľudí sú všeobecne známe príbehy o tom, akým spôsobom ako ľudia prežívame zomieranie. Mnohí popisujú túto subjektívnu skúsenosť ako prechod dlhým tunelom na konci ktorého je biele svetlo. Výskum poukazuje na to, že vplyv na túto subjektívnu skúsenosť má určitá látka, ktorá sa za týchto okolností v mozgu uvoľňuje. Pre naše úvahy nie je dôležitý ani jej názov ani jej chemické zloženie. Jeden známy (MW) mi položil otázku: "Prečo sa tam tá látka vzala?" Opäť môžeme vidieť nezmyselnosť takejto otázky. Uvedená látka sa tam nenachádza pre niečo. Ona tam jednoducho je. Taká je realita. Vysvetľujúci konštrukt nie je realitou. Má zmysel položiť si otázku, ktorá udrží rámec reality, a tou je znovu otázka poukazujúca na proces: "Ako sa tam uvedená látka vzala?".

Vzor príčina - následok môže byť extrémne nákazlivý a mnohokrát ho zdetekujeme len veľmi ťažko. Jeho používaním môže ľahko dojsť k nevedomej manipulácii. Zamerajme pozornosť na to, aby príčiny neboli len to, čo je prijateľné alebo to, čo sa nám páči -- mohli by sme časom zistiť, že sme sa chytili do pasce v bludisku, do ktorého nám napísalo pozvánku myslenie príčina - následok.

Ako myslieť iným spôsobom ako príčina - následok? V exaktnom poli (matematika, fyzika, informatika, technologické postupy) nemá zmysel meniť štruktúru príčina - následok -- táto štruktúra tvorí jadro týchto disciplín -- hoci po správnosti by sme mali povedať, že v niektorých už iba tvorila - napríklad kvantová fyzika alebo kvantová kryptografia. Trik spočíva v tom, že rámec, ktorý v exaktných disciplínach vytvára myslenie príčina - následok je konečný a nie je možné z neho vykročiť -- pretože všetky tieto disciplíny sa dejú v tomto rámci. V medziľudských vzťahoch, v komunikácii, počas presviedčania, pri ošetrovaní zavádzajúcich tvrdení, pri bránení sa pred manipuláciou môžeme rozmýšľanie typu príčina - následok korigovať, vykročiť mimo rámca príčina - následok. V neexaktnej oblasti môžeme reagovať iným spôsobom.

Automatické používanie myslenia typu príčina - následok v neexaktnej oblasti môžeme bez zaváhania považovať za infekciu alebo mentálny vírus, ktorý nekorektne skresľuje realitu a nevedome manipuluje vedomie ľudí.

Zameriame sa ešte na niekoľko tvrdení, ktoré môžeme v komunikácii medzi ľuďmi občas počuť:

To máš za to, že si (ne)spravil X.
Za niečo to byť muselo.
Všetko sa vám raz vráti.
Keď to tak má byť, stane sa to.
Malo sa to tak stať, tak sa to tak stalo.

Tieto a podobné tvrdenia pozná každý. Poďme sa zamerať jednotlivo na každé z nich. V prvom rade skonštatujeme dva fakty. Za prvé, sú to tvrdenia, ktoré v sebe skrývajú štruktúru príčina - následok. Za druhé, sú to presvedčenia, ktoré sú ťažko overiteľné a ktoré sa týkajú najvyššej úrovne Batesonovej schémy (spiritualita). Konštrukcia typu príčina - následok môže mať natoľko zhubný vplyv počas toho, ako sa postupne stáva dominantným a primárnym spôsobom uvažovania, že bude zasahovať aj do oblastí, o ktorých de facto ako ľudia nevieme prakticky nič. A to môžeme považovať za skutočne nebezpečné. Vieme, že presvedčenia programujú našu aktivitu. A pokiaľ by sme preniesli striktné kauzálne myslenie do oblastí, ktoré nemáme ako ľudia zmapované, môže to spôsobiť zbytočne nekorektné, značne limitujúce a príliš skreslené mapovanie reality. Všimnite si detailnejšie uvedené presvedčenia:

"To máš za to, že si spravil (alebo nespravil) niečo". Položme si otázku, ako môžeme vedieť, že keď sme niečo nespravili (X - príčina), že za to (z toho vyplýva, že) sa stala nejaká udalosť (Y - následok). Z toho plynie, že tento vzťah existuje v realite. Nie je to tak, existuje v našej mape reality, v našej mysli, ktorá týmto dvom udalostiam pripisuje takýto význam, na základe spôsobu myslenia príčina - následok. Ďalej z toho plynie, že keď my niečo nespravíme, tak potom prevezme za nás zodpovednosť nejaká "zvláštna moc", ktorá má schopnosť a naviac zodpovednosť, spôsobiť nejaké Y. Ak by sme išli do ad absurdum, môžeme si položiť otázku: "Aký model sveta asi táto 'moc' má?". Myslenie príčina - následok je skutočne častokrát nezdravo obmedzujúce a vytvára nekonzistencie.

Druhá veta je podobná ako prvá. Je to myslenie, ktoré zradzuje našu zodpovednosť a pozorovanie. Namiesto toho takéto myslenie realite pripisuje určité vlastnosti, ktoré nemá podložené.

Tretia veta "Všetko sa vám raz vráti" je opäť presvedčenie vo forme príčina - následok. Je viac limitujúce a zastrašujúce ako povzbudzujúce alebo motivujúce, predstavuje zameranie sa na problémový rámec a na rámec neúspechu, upriamuje našu pozornosť na to, aby sme mali menej možností.

Štvrtá veta "Keď to tak má byť, stane sa to" poukazuje opäť do štruktúry príčina - následok. Uvedená veta predpokladá, že všetko je dané. Položme si otázku, ktorá testuje realitu: "Ako vieme, že je to tak?" Nevieme, či je to tak. A preto je nebezpečné uvažovať o tom práve a iba formou príčina - následok, ktorá ponúka len obmedzujúce možnosti vysvetlenia, priam veľmi obmedzujúce. Piata veta v sebe ukrýva tie isté predpoklady a vytvára podobne zhubný dopad aplikovania štruktúry príčina - následok. Jedny z možných reakcií na uvedené tvrdenia sú:

Ako viete? (test reality)
Akým spôsobom by ste vedeli zistiť, či to nie je ináč? (test reality - poukázanie na kontrapríklad)
Je to 100% tak, alebo si myslíte, že je to tak? (poukázanie na rozdiel mapa - teritórium pomocou myslenia)
Je to 100% tak, alebo to tak cítite? (poukázanie na rozdiel mapa - teritórium pomocou cítenia)
To, že to tak vnímate ešte nemusí znamenať, že je to tak naozaj.

 

3. Príčina - následok a jeho korekcia v neexaktnej oblasti

Je všeobecná chyba usudzovať z udalostí, ktoré v čase nasledujú jedna za druhou, že je medzi nimi nutne vzťah príčina - následok
Jacob Bigelow

Uvažujme nasledovný príklad, keď Peter povie Jane: "Naštvala si ma!"

Všimnite si: Toto tvrdenie nie je priamo vo forme príčina - následok, rozhodne však poukazuje na uvedenú štruktúru. Jana urobila nejakú činnosť X (príčina). Peter je nahnevaný (následok). Čo považujeme za dôležité: Peter vyslovením tohoto tvrdenia automaticky povedal, že nemal možnosť výberu. Jana ho nahnevala. V skutočnosti to nie je Jana, kto spôsobil Petrovo nahnevanie, je to Peter sám. Peter si môže vedome vybrať, či bude nahnevaný, alebo nie. Týmto tvrdením dal Peter všetku svoju zodpovednosť za svoj emočný stav do rúk Jane. Ako konkrétne to ona spôsobila? Použila "tajuplné magické voodoo zaklínadlo", ktoré záhadne ovládlo Petrovu myseľ? Petra zradilo jeho vlastné myslenie, ktoré vytvorilo nahnevanie sa. Činnosť Jany nikoho nenahnevá, pokiaľ si to niekto nepripustí. Je to Petrov rámec, ktorý sa zameriava na problémy a ktorý pripustil jeho nahnevanie sa. Pokiaľ by mal Peter rámec zameraný na cieľ alebo spätnú väzbu, nebol by nahnevaný, videl by udalosť ako spätnú väzbu.

Na tomto príklade opäť môžeme vidieť, aké je myslenie príčina - následok nákazlivé a aké má následky. Rovnako môžeme vidieť dôležitosť rámcov, ktoré sme spomínali v začiatku knihy.

Otázka akou zareagovať je: "Ako konkrétne zapríčiňujem, že ťa hnevám?"

Najdôležitejšie je vytvoriť možnosť sám sa rozhodnúť, ako zareagovať. Pridaním možností zrušíme automatické reagovanie.

Cieľom je: Zistime, aký proces vysvetľuje príčinu, namiesto hľadania príčin samotných.

Ako konkrétne zapríčiňujem, že sa cítiš...?
Ako konkrétne je to pre teba problém?
V čom konkrétne ti to nevyhovuje?
Povedzte mi detailnejšie, ako X spôsobuje Y?

Príčina - následok častokrát poukazuje nie do reality ale do zdôvodnení ukazujúcich do našich vnútorných interpretácií. Takéto nekorektné skreslenie môžeme poopraviť napríklad pomocou týchto otázok:

Je to tvoj názor, alebo sú to fakty?
To si vy myslíte, alebo to tak skutočne je?
Je to správne, alebo to považujete za správne?
Čo tým myslíte, keď hovoríte, že má vlastnosť... ? 

Cvičenie:

Natrénujte si reagovanie na nasledovné tvrdenia:

Meškám zásadne kvôli tebe.
Je mi nanič, keďže som ju zranil.
Naučíte sa lepšie komunikovať keď budete poznať príčinu - následok.
Z predchádzajúceho zákazníka sa mi dá zvracať.
Už len pozorným počúvaním sa veľa naučíš.
Vďaka tebe sa cítim rozmrzelo.
Pretože ste nám to nestihli dodať v termíne, rušíme našu dohodu.
Ja takto veľmi rýchlo prídem o dobrú náladu.

Otázka "PREČO?" často vytvára nové tvrdenia príčina - následok a iba hľadáme ďalšie dôvody a vysvetlenia, kedy len prehlbujeme vytváranie vzťahov medzi príčinami a následkami. Všimnite si to na nasledovnom príklade. Dieťa vyvedie niečo, čo sa nám nepáči a my sa spýtame: "Prečo si to urobil?", a ono si nájde tisíc dôvodov. Bola to otázka smerujúca mimo rámec kauzality? Vôbec nie. Položme dieťaťu radšej otázku: "Aký si mal cieľ, keď si to urobil?".

Uveďme iný príklad týkajúci sa detí a dospelých. Keď dieťa po niečom túži, rodič sa zvykne opýtať: "Na čo ti to je?", alebo "Prečo to chceš?". Dieťa učiace sa už v útlom detstve rozmýšľať spôsobom príčina - následok začne zdôvodňovať. Rodičovi vtedy stačí jediný dôvod, ktorý sa mu nepáči, ten dieťaťu vytkne a dieťa svoju vec nedostane. Čím viac dieťa argumentuje, o to je väčšia pravdepodobnosť, že svoju vec nezíska. Môžeme sa namiesto otázok "Prečo?" spýtať otázky "Čo je na tom pre teba dôležité?", alebo "Čo sa ti na tom páči?", poukazujúce do reality a elicitujúce proces.

Na záver tejto kapitoly dodáme, že v matematike, keď nejaké X spôsobuje nejaké Y, tak je to buď axióma, ktorá je automaticky pravdivá, alebo sa takéto tvrdenie dá rozložiť na drobnejšie tvrdenia, kde X spôsobí nejaké A, a toto A spôsobí Y. Tento princíp môžeme smelo použiť v bežnej komunikácií, kedy stačí položiť niektoré z otázok, ktoré sme už spomínali vyššie a uvedieme si ich ešte raz:

Ako konkrétne zapríčiňujem, že sa cítiš...?
Ako konkrétne je to pre teba problém?
V čom konkrétne ti to nevyhovuje?
Povedzte mi detailnejšie, ako X spôsobuje Y?

"Nerozumiem tomu, môžete mi vysvetliť, ako konkrétne čítanie tejto kapitoly spôsobí to, že budem vidieť nebezpečné obmedzenie rámcom príčina - následok a obrovský potenciál, ktorý prichádza pochopením tejto techniky? Akým konkrétnym spôsobom prináša ďalšia podkapitola detailný popis konštrukcie príčina - následok?"

 

4. Detailné pojednanie o konštrukcii príčina - následok

"Byť" znamená "Byť spojený, súvisiaci". "Byť spojený, súvisiaci" zahŕňa viacero dimenzií a následkom toho je štruktúra
Alfred Korzybski

Väčšina z nášho takzvaného zdôvodňovania pozostáva z hľadania argumentov podporujúcich vieru v to, čo už robíme
James Harvey Robinson

V tejto podkapitole rozoberieme detailne, aký dopad má myslenie typu príčina - následok a akým spôsobom môžeme vytvoriť korektný model.

Smelo skonštatujeme, že ľudské uvažovanie a organizovanie subjektívnej skúsenosti je pevne spojené so štruktúrou príčina - následok. Otázka "Prečo?" sa stala súčasťou nášho bežného života a používajú ju nevyhnutne všetci ľudia vo všetkých oblastiach pôsobenia -- politika, náboženstvo, veda, rodina, obchod, používajú ju svetoví vedci, vedúce osobnosti korporácií, reportéri, deti, používame ju jednoducho všetci.

Môžeme predpokladať, že prvý, kto vytvoril v ľudskom myslení epidémiu ktorá má v sebe skrytú memetickú štruktúru a ktorá sa volá príčina - následok, bol Aristoteles, ktorý navrhol logickú schému kauzálneho systému.

Postupom času, ako sa vyvíjala veda a prišli revolučné prevraty v ľudskom uvažovaní, sa objavili prvé tvrdenia, ktoré poukazujú na nekorektnosť kauzality.

Britský filozof David Hume poukázal na znepokojenie ohľadom konštrukcie príčina -  následok vo svojej knihe Zaoberanie sa ľudským pochopením a zaoberanie sa princípmi morálky (Concerning Human Understandings and Concerning the Principles of Morals) napísal:

Pokiaľ by vždy boli všetky druhy, za každých okolností prepojené medzi sebou, nemali by sme potom žiadne zábrany v predvídaní, a nemuseli by sme sa zamestnávať úvahami, ktoré nás samé uisťujú o akejkoľvek záležitosti, akomkoľvek fakte alebo existencii. Vtedy nazývame objekt príčinou. Druhý nazývame následkom. Predpokladáme, že je medzi nimi nejaké spojenie, že je v prvom nejaká sila, ktorá nevyhnutne produkuje inú, a ktorá operuje s väčšou istotou a silnejšou nutnosťou.

Zdá sa, že táto myšlienka nutného prepojenia medzi udalosťami vznikla z  množstva viacerých podobných inštancií, ktoré sa odohrali ako konštantná zhoda okolností týchto udalostí. Táto myšlienka nemôže byť navrhnutá na základe žiadnej z inštancií, zo žiadneho uhla pohľadu. Ale v mnohých inštanciách nie je nič, čo je odlišné od akejkoľvek jednej inštancie, ktorá je považovaná za úplne podobnú. Okrem opakovania niekoľkých podobných inštancií si myseľ  vytvára zvyk, na základe výskytu jednej udalosti, očakávať svojho obvyklého nasledovníka a veriť, že bude existovať. Preto toto spojenie, ktoré môžeme cítiť v mysli, tento zvyčajný prechod predstavivosti z jedného objektu na jeho obvyklého nasledovníka, je sentiment alebo dojem, z ktorého formujeme myšlienky sily a nutnosti spojenia.

Alfred Korzybski uviedol ohľadom príčiny a následku vo svojej knihe Veda a Rozumnosť (Science and Sanity) viacero myšlienok a podporil tým Humove záujmy:

Cítime a pokúšame sa myslieť o príčine a následku ako o priliehajúcom v čase. Ale priliehavosť v čase zahŕňa nemožnosť veľmi malej jednotky v čase. Ale keďže sme videli, že nič také neexistuje, musíme akceptovať, že interval medzi príčinou a následkom je konečný. Tento štrukturálny fakt mení celú situáciu. Keď je interval medzi príčinou a následkom konečný, potom sa vždy môže niečo stať medzi tým, nezávisiac od toho, aký malý interval to je. Tá istá príčina by nevyprodukovala ten istý následok. Očakávaný výsledok by nenastal. To znamená, že aby sme si mohli byť istí, že daný následok nastane, musíme požadovať, že nesmie byť v okolí nič, čo môže interferovať s procesom, kedy prechádzajú podmienky nazývané príčiny na podmienku nazývanú následok. V tomto svete, so štruktúrou ktorú má, nikdy nemôžeme predpokladať, že príčina, sama o sebe postačuje k tomu, aby vyprodukovala následok. Keď vezmeme do úvahy neustále meniace sa prostredie, množstvo možností sa enormne zvýši. Keď by bolo možné vziať do úvahy celé prostredie, pravdepodobnosť, že by sa daná udalosť zopakovala so všetkými detailmi, teda prejavovaná relácia s dvoma hodnotami, príčinou a následkom, ktorú sme považovali za pravdivú, by bola prakticky nulová.

Richard Bandler vo svojej knihe Štruktúra Mágie (The Structure of Magic) poukazuje na silu konštrukcie príčiny a následku:

Zovšeobecnili sme myšlienky sémantickej nekorektnosti aby zahrňovali aj vety ako tieto:

Šaliem z môjho manžela.

Terapeut môže identifikovať takúto vetu ako vetu, ktorá má následovnú formu:

Nejaká osoba spôsobila nejakej inej osobe nejakú emóciu.

Keď táto osoba, ktorá vytvára príčinu, je odlišná od osoby, ktorá zažíva hnev, o vete hovoríme, že je sémanticky nekorektná a neakceptovateľná. Sémantická nekorektnosť viet tohoto typu nastáva pretože, literárne, nie je možné aby jeden človek spôsobil emóciu v niekom inom a teda odmietame vety v tejto forme. Vety toho typu prakticky identifikujú situácie v ktorých jedna osoba robí nejaký čin a druhá osoba na to reaguje určitým spôsobom. Trik je v tom, že napriek tomu, že tieto udalosti sa odohrajú jedna za druhou, nie je medzi nimi nutné prepojenie ktoré vytvára súvislosť medzi konaním jednej osoby a reagovaním druhej osoby. Preto tieto vety identifikujú model v ktorom klienti pripisujú zodpovednosť za svoje emócie. Lepšie povedané, odpoveď je generovaná z modelu, v ktorom klient nepripisuje žiadnu zodpovednosť sebe za svoju subjektívnu skúsenosť, ktorú môže ovládať.

Otázkou znie, ako vytvoriť jazyk, ktorý by adekvátnejšie mapoval realitu a ktorý by neobmedzoval ľudské uvažovanie vo forme príčiny a následku. Príčina - následok vytvára nekonzistencie.

Pokiaľ budeme uvažovať vo forme príčiny a následku, potom budeme tento systém premietať, čo znamená, že budeme automaticky prijímať a vysielať informácie vo forme príčiny a následku -- a teda budeme nevyhnutne skresľovať realitu.

David C. Cassidy vo svojej knihe Heisenberg, Neurčitosť a Kvantová Revolúcia (Heisenberg, Uncertainty and the Quantum Revolution) dodáva:

Princíp kauzality požaduje, aby každému následku predchádzala jedinečná príčina. Táto myšlienka slúžila celé storočia ako základný predpoklad prakticky v každej forme racionálneho výskumu. Francúzskemu matematikovi Laplace je pripísaná snáď najjednoduchšia definícia kauzality aká je aplikovaná v Newtonovej mechanike: ak je známa v danom momente pozícia a rýchlosť častice, potom je jej pohyb v  akomkoľvek nasledovnom čase determinovaný mechanickými rovnicami.

Princíp neurčitosti, ktorý uplatnil Heisenberg, to popiera: v striktnej formulácii zákona kauzality - ak vieme súčasnosť, môžeme vypočítať budúcnosť - nie je nesprávny záver, ale premisa. Počiatočné podmienky rýchlosti a pozície nie je možné zmerať simultánne s absolútnou presnosťou. A teda môžeme vypočítať iba oblasť možností pre pozíciu a rýchlosť meranej častice v budúcnosti. Kauzálne spojenie medzi prítomnosťou a budúcnosťou je stratené, a zákony a predikcie sa v kvantovej mechanike stávajú pravdepodobnostné alebo štatistické.

Uveďme ešte niekoľko citátov z Korzybského knihy Veda a Rozumnosť (Science and Sanity):

Sémantické nepokoje môžu byť eliminované iba tak, že vezmeme do úvahy viacdimenzionálny rád, čo nie je možné bez asymetrických relácií a teda nemôže byť dosiahnuté v systéme, ktorého jadrom je príčina - následok.

Priepasť medzi ľudskými záležitosťami a vedou sa stáva širšou a širšou. Príčinou je, že v živote zachovávame ako štandard uvažovania príčinu a následok, a veda hlboko závisí na novších prostriedkoch zahŕňajúcich asymetrické relácie, ktoré nám sami o sebe vedia dať štruktúru.

Sme takmer sémantické obete primitívnych doktrín ktoré sú postavené na základe Aristotelovskej štruktúry nášho jazyka a teda osídľujeme svet okolo nás sémantickými fantómmi, ktoré nám pridávajú na strachu a zvyšujú naše obavy, alebo ktoré nás vedú k abnormálnej radosti a šťastiu, dobre známymi ako mentálne nezdravé.

Vytváranie identity je založené tiež na dvojhodnotovej, príliš primitívnej, príliš obmedzujúcej a štrukturálne nesprávnej Aristotelovskej logike.

Vidíme, že stará dvojhodnotová verbálna štruktúra príčiny a následku nie je podobná štruktúre sveta, ale je iba obmedzujúce zovšeobecnenie pravdepodobnosti

Záležitosť je jasná a definitívna: buď zostane náš prejav vo forme starých Aristotelovských zvykov, v ktorom nie sú možné asymetrické relácie a náležité vyhodnocovanie a rozumnosť sú fyziologicky nemožné, alebo vybudujeme neAristotelovský systém, ktorý je slobodný, alebo aspoň viac slobodný od týchto vyhodnocovacích obmedzení, ktoré nám umožňujú zaoberať sa rádom, a rozumnosť sa stáva fyziologicky možnou.

Aby sme dokázali vytvoriť rozumnosť a konzekvencie ktoré budú nasledovať,  musíme najskôr študovať štrukturálne charakteristiky toho sveta a potom vytvoriť jazyk, ktorý je podobný jeho štruktúre, namiesto zvyčajného vysvetľovania sveta pomocou primitívnej štruktúry nášho jazyka.

Nie je žiadne "Prečo"
Yoda (George Lucas)

Položme si zásadnú otázku:

Ako vieme, že niekto by mal urobiť niečo a nemal niečo iné?
Ako to vieme?

Ako bude potom "naprojektovaný" človek vedieť, čo je dobré alebo zlé? Na základe toho, aká je realita a jeho zmyslová skúsenosť, alebo na základe jeho vnútornej skúsenosti, ktorá je iba predanou interpretáciou človeka, ktorý mu takýmto spôsobom naprojektoval svoje obsahy?

So vzťahom príčina - následok nevyhnutne súvisí aj veľmi významný jav, na ktorý vo svojej knihe Detstvo je dráma (Das drama des begabten Kindes) poukázala švajčiarska psychoanalytička Alice Millerová, a my uvádzame niekoľko krátkych citácií vysvetľujúc jej kľúčovú myšlienku:

Dráma nadaného dieťaťa, to znamená citlivého a inteligentného dieťaťa spočíva v tom, že je schopné čoskoro vycítiť potreby svojich rodičov a prispôsobiť sa im. Potlačuje tým svoje vlastné emócie a prežitky. Stráca tým svoje vlastné Ja.

To, čo matka kedysi nedostala od svojej matky, môže nájsť u svojho dieťaťa. Dieťa jej je k dispozícii. Konečne si môže ujasniť ohľady a rešpekt alebo vyžadovať starostlivosť o svoj život a svoje blaho, ktoré jej vlastní rodičia zostali dlžní.

Pre úspech terapie je dôležité, aby pacient sám prežil deštruktívne vzorce svojich rodičov. Keď sa chceme od týchto vzorcov úplne oslobodiť, potrebujeme viac než intelektuálne pochopenie: potrebujeme prístup ku svojím emóciám. Keď pacient vďaka emocionálnej práci na priebehu svojho detstva znovu nájde svoju životaschopnosť, skutočný cieľ terapie sa tak dosiahne.

Každý veľmi dobre pozná všetky tieto tvrdenia, ktoré používame napriek tomu, že fakticky nevieme vytvoriť emóciu v niekom druhom:

Urazil ma. Naštval ma. Zranil ma. Vytočil ma. Ponížil ma.

Uveďme ešte citáciu od autorov Dennis K. Chong, Jennifer K. Smith Chong, ktorí napísali knihu Nepýtajte sa PREČO?! (Don't Ask WHY?!) a uvádzame z ich článku Alfred Korzybski a príčina a následok (Alfred Korzybski and Cause and Effect)  ich pohľad do princípu príčina - následok:

Vo vzťahu príčina - následok sme vedení myšlienkami toho, čo je dobré a čo je zlé. Pokiaľ pokračujeme v systéme príčina - následok, navždy budeme hľadať, čo by malo byť a čo by nemalo byť. Robíme to tak preto, pretože v systéme príčina - následok sme vedení našimi predstavami o tom, čo je správne a čo je nesprávne. Slová "mal by si" predpokladajú naše očakávania. Poznáme ľudí, ktorých najvyššou a najdôležitejšou prioritou v akejkoľvek oblasti je naplnenie svojich očakávaní. Keď zlyhajú a nepodarí sa im ich naplniť, alebo keď ich sklamú ostatní, sú odovzdaní do stavu prudkého sklamania, smútku, frustrácie, hnevu a nenávisti. Niekto by obvinil svoju matku a otca za čokoľvek. Potom by cítil vinu. A to je spôsob, akým systém príčina - následok vytvára obviňovanie, zlyhanie a vinu. V realite príčiny a následku je dôležité ospravedlňovanie. Tí, ktorí sa nevedia ospravedlniť, sa budú trápiť. Tí, ktorí sa vedia ospravedlniť, získajú čokoľvek, čo chcú. Tí, ktorí zlyhajú budú obviňovať. A vina sa bude hromadiť na tých, ktorí sa nebudú schopní ospravedlniť, pretože ten kto obviňuje je oprávnený tak učiniť. A tu spočíva základ rozširujúcej sa netolerancie. Osoba, ktorá je netolerantná je plná vlastnej dôležitosti. Postupne taká osoba úplne zakáže komukoľvek, aby ju obviňoval. Týmto náležite bude zvyšovať svoje schopnosti ako sa vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti za samého seba. Všetko čo sa stalo, sa potom pripíše nejakému X, ktoré to spôsobilo - nie jej.

Skutočnosťou pre nás nie je to, čo je skutočné, ale to, čo sme sa rozhodli, že je

Tvoje zameranie sa je tvoja realita
Qui Gon Jin hovoriac Anakinovi Skywalkerovi (George Lucas)

Otázky

1. Čo je to štruktúra príčina - následok?

2. Ako možno využiť štruktúru príčina - následok pri presviedčaní?

3. V čom spočíva nekorektnosť a nebezpečie štruktúry príčina - následok?

4. Ako reagovať na tvrdenia typu príčina - následok?

5. Kedy je možné používať vzor príčina - následok korektne?

6. V čom spočíva výhoda techniky ako sa dohodnúť?