total training uvod

Predpoklady super-efektívnej komunikácie

Nasledovné predpoklady, ktorým sa tiež hovorí axiómy alebo presvedčenia, slúžia ako pravidlá ktoré hovoria o tom, akým spôsobom sa na komunikáciu pozerať, ako ju vnímať a pripisovať jej obsahom význam.

Nižšie uvádzame zoznam dvadsiatich predpokladov, za ktorými nasledujú cvičenia. Môžete si najskôr prečítať všetky predpoklady, a potom si ich nacvičiť, natrénovať, vyskúšať, kedy získate pocit: "Ahá, tak takéto to je, keď automaticky predpokladám, že...". Alebo môžete postupovať tak, že si prečítate prvý predpoklad, a precvičíte ho, a potom budete pokračovať tak isto s ďalšími predpokladmi, a keď budete študovať ďalší z nich, budete už mať vytvorené vnútorné reprezentácie predošlých. Skúsenosť je dôležitejšia ako vedomosti.

1. Mapa nie je teritórium

Mapa nie je teritórium? Čo potom mapa je? Keď sa stretnú traja ľudia, ktorí práve vyšli z kina a idú okomentovať film, každý z nich okomentuje niečo iné, každému sa páčili iné veci, každý si všimol odlišné aspekty.

Pod teritóriom si môžeme predstaviť film samotný. Pod mapou človeka si môžeme predstaviť jeho popis filmu. A keďže každý divák "namapoval" (všimol si) iné aspekty filmu o ktorých rozpráva, došlo ku skresleniu filmu. Mapa človeka na jednej strane hovorí o filme, na druhej strane ale hovorí aj o človeku samotnom - tým, ako dobre a ktoré aspekty teritória (filmu) popisuje.

Mapa je symbol, množina reprezentácií. Mapa popisuje teritórium iba približne. Keď mapa územia nie je presná, môže sa stať, že sa pomocou nej nedostaneme z jedného miesta na druhé. Čím lepšie a presnejšie v našich mapách odzrkadlíme to, čo existuje v realite práve TERAZ, tým zdravšie, efektívnejšie a flexibilnejšie sa vieme orientovať a rozhodovať.

Všimnite si, že každé naše očakávanie sa týka mapy "Dúfam, že..., keby sa tak podarilo...", a taký rozdiel medzi mapou a teritóriom ktorý je dramatický, u nás obvykle spôsobuje hnev. Emócie súvisia s rozdielom medzi mapou a teritóriom. Cieľom techník s ktorými budeme pracovať je re-mapovanie skúseností a nájdenie lepších stratégií.

Nikdy nevieme interpretovať udalosť tak, akou je skutočne. Podstata spočíva v tom, že to čo vnímame (vidíme, cítime, počujeme), sú skreslené informácie. Vnímame iba malú a nepatrnú časť toho, čo sa deje. Medzi tým, ako si niečo všimneme, sa odohralo množstvo iných vecí. Na každej udalosti si môžeme všimnúť veľmi veľa aspektov. V danom momente si ale uvedomujeme iba niekoľko z nich. Pozornosť človeka je limitovaná. Kapacita mozgu človeka je tiež limitovaná.

Človek nikdy nemôže spoznať danú vec "úplne", je obmedzený sebou samým. Každá mapa popisuje teritórium len do istej miery. To čo človek vníma, je mapou. Objektívna realita je teritórium.

Je rozdiel o niečom písať a zažiť to. Je rozdiel medzi čítaním jedálneho lístka, a vychutnávaním jedla.

Každý človek má INÚ mapu reality (hovoríme jej tiež model sveta). Preto je dôležité uvedomiť si, že ostatní majú odlišné záujmy, iné ciele, ináč vnímajú veci okolo seba, zohľadňujú iné informácie.

2. Ľudia reagujú na základe svojich máp

Každý človek používa SVOJ model, prostredníctvom ktorého vníma, myslí, uvažuje, rozhoduje sa. Na základe svojho modelu vníma deti, rodičov, priateľov, kolegov, autoritu. Pokiaľ očakávate, že niekoho zmeníte, musíte zmeniť jeho model sveta - jeho predstavy, postoje, spôsoby uvažovania, pohľad akým sa na veci pozerá.

3. Význam závisí od kontextu

Slová musia mať kontext, aby sme si mohli vytvoriť význam. Je rozdiel, keď poviete "Mám ťa rád" svojmu partnerovi alebo keď to poviete svojmu rodičovi. Rámec determinuje význam. Záleží od toho, v akom rámci sa na veci človek pozerá, čo si uvedomuje. Zmena vnútornej skúsenosti (mapy reality) spôsobuje zmenu významu. Keď si niekto zlomí ruku, a veľmi ho to hnevá, čo sa stane, keď mu niekto povie: "Lepšie, akoby si to neprežil."? V inom príklade matku hnevá, že jej syn sa často bije. Výhodou môže byť, že sa dokáže ubrániť.

Keď sa zameriame na OBSAH, žijeme v mape reality. Keď sa zameriame na PROCES, pochopíme štruktúru. Keď má niekto depresiu a vy sa ho začnete pýtať prečo, on  vám začne hovoriť mnoho dôvodov podporujúcich jeho bolesť. Tým sa neuzdraví, človek sa pohybuje vo svojej mape, hľadá oporné body zdôvodňujúce prečo je v takom stave, v akom je. Problém existuje, pretože má štruktúru. Presuňte sa ku procesu a spýtajte sa: "Ako to robíte?" Toto človeka najskôr zneistí. Overte si, zistite, ako to docielil, spýtajte sa, čo má urobiť iný človek aby sa cítil tak isto. Takto sa dozviete stratégiu ako sa dostať do daného stavu. Na zmenu stavu je potrebný proces.

4. Telo a myseľ sa vzájomne nevyhnutne ovplyvňujú

Nemôžeme oddeľovať telo a myseľ. Keď je človek pod vplyvom nejakej látky, ovplyvní to jeho myseľ. Stav mysle naopak ovplyvňuje telo, predstavte si napríklad aký je rozdiel medzi tým, keď ste nahnevaný, a keď ste uvoľnený.

Placebo efekt - keď pacienti dostanú liek bez účinku (a nevedia o tom), môže častokrát pomôcť uzdraviť ich symptóm. Myseľ ovplyvňuje telo. Placebo efekt v terapii je napríklad počúvanie, nádej, povzbudenie, dôvera.

Mnohé fyzické prejavy je možné odstrániť zrušením emočného stresu, ako napríklad migréna, astma, alergia, dokonca aj rakovina. Je celkom možné, že môžeme veriť tvrdeniu: "Presvedčenie, ktoré hovorí že človek sa dokáže vyliečiť, môže vyliečiť chorobu".

5. Schopnosti indivídua závisia od jeho VAK reprezentácií a od ich postupností

Stratégia je séria, postupnosť predstáv (V - visual), zvukov (A - auditory), pocitov (K - kinesthetic). Predstavte si stratégiu, ako vstávate z postele. Čo robí vaša myseľ? Čo si predstavíte? Ako vám šéf vynadá, že idete neskoro? Obrázok na ktorom vidíte koľko veľa práce vás čaká na stole? Chuť na výborné raňajky? Mozog generuje tieto stratégie automaticky. A človek ich môže modelovať, aby sa ich vedel naučiť iný, môže ich zmeniť.

Každá stratégia má svoj cieľ a vytvorí u človeka určitý stav. Mozog vytvára tieto stratégie nevedome. A človek si iba uvedomí, ako mu hlavou "prebehne" nejaká myšlienka. Stratégie sa častokrát opakujú. Správanie človeka je geneticky podmienené. To ale neznamená, že keď niečo človek robí veľmi dobre, že sa to nedokáže naučiť iný. Keď máte slabé auto, ale ste výborný šofér, potom viete tento potenciál využiť. Keď máte na niečo talent, je škoda ho nevyužiť. To čo je geneticky dané, meniť nemôžeme. Meniť ale môžeme naše stratégie, tým, že využijeme naše schopnosti.

Každý človek s normálnym nervovým systémom (niekto kto nie je vážne chorý alebo postihnutý) sa dokáže naučiť odmodelované správanie, ktorým je nejaký proces alebo zručnosť a ktorá produkuje nejaký výsledok alebo stav. A prečo si nevybrať modely jedinečnosti, modely pre efektívnosť? Každý človek sa dokáže naučiť používať model génia, ktorý je rozdelený na dostatočne malé elementy.

6. Rešpektujte model sveta iných, neexistuje správny model

Pokiaľ človek nerešpektuje model sveta druhého, vzniká konflikt. Na základe nášho modelu sveta totiž predpokladáme u druhého chybu, a tým začína vznikať odpor. Napríklad významný terapeut Milton Erickson vo svojej terapii v tichosti predpokladal, že človek nie je vadný, chorý, chybný, neodsudzoval ho, ale rešpektoval jeho model sveta a veril v obrovský potenciál každého jedného človeka. Správny model sveta neexistuje. Každý model slúži na niečo efektívne.

7. Osoba a jej správanie nie je to isté. Človek je viac ako jeho správanie

Správanie človeka vyjadruje jeho momentálny stav, jeho náladu, jeho myšlienky. Správanie reprezentuje človeka. Nie je to ale jeho identita.

Je dôležité nemýliť si správanie človeka s tým, kým je. Keď niekto niečo urobil, čo sa vám zdá byť neobvyklé, alebo nepochopiteľné, nemusíte mu preto pripisovať nejakú identitu.

Ľudia nie sú problém, ľudia sú OK. Problém je "problém". Namiesto naprávania ľudí napravujeme symptómy, problémy.

Napríklad aj fóbia je len určitá naučená schopnosť. Pri technike zmeny rámca si môžeme položiť nasledovné otázky: "Kde by sa mi fóbia zišla? Môže byť fóbia užitočná? Kedy?", alebo môžeme odsledovať proces, ako funguje "Naučte ma, ako to robíte, ako to presne prebieha?" a zmeniť ho pomocou špecifických techník tak, aby táto reakcia už nenastala. 

8. Každé správanie má svoj zmysel v určitom kontexte. Každé správanie má svoj pozitívny zámer

V rámci kontextu osoby ktorá má svoje správanie, toto správanie napĺňa určitú potrebu, ktorá môže byť nevedomá. Či už je to vrah, násilník, vyvolávač konfliktov, terorista. Toto nie je ospravedlňovanie ani schvaľovanie nemorálnych a neetických činov. Znamená to, že existuje kontext, v ktorom toto správanie spĺňa svoj účel. Keď napríklad niekto hovorí "Nie je dobré byť úspešným", môže to reprezentovať jeho bránenie sa pred neúspechom, ktorý už zažil. Kladením otázok meta-modelu sa vieme pozitívny zámer dozvedieť. Človek, ktorý vyfajčí krabičku cigariet denne, nám môže po niekoľkých otázkach prezradiť jeho nevedomý motív - chcel aby bol sociálne akceptovaný. Žena, ktorá si dokáže skutočne vychutnať sex, nechce stráviť noc s mužom ktorý ju priťahuje, pretože sa ešte poznajú krátko, a mohlo by sa stať, že jej kamarátky ju budú vnímať a označovať ako nemravnú.

Ako terapeut nebudete človeka, ktorý urobil niečo nemorálne, nenávidieť, ale budete ho rešpektovať ako človeka a zistíte čo ho k tomu doviedlo, ako to urobil. A dokážete u neho nájsť iný spôsob ako naplniť túto potrebu.

Keď raz človek urobí niečo zlé, už ho mnohí za takého považujú stále, čo znamená statickú a nemennú mapu. Človek, ktorý je vo väzení ma "kriminálnu myseľ", a každý ku nemu pristupuje ako ku "kriminálnikovi", čím mu nastavuje meta-rámec, identitu. Človek je viac ako jeho správanie.

9. Vyhodnocujte správanie vzhľadom na ekológiu.

Otestujte si vaše správanie, či je ekologické. Človek nežije vo vákuu. Ovplyvňujeme iných a zároveň seba. Za svoje rozhodnutia si nesieme zodpovednosť. Zmena by mala byť kongruentná - v súlade s tým, čo chceme dosiahnuť.

10. Nemôžeme nekomunikovať

Človek dáva vždy niečo najavo, keď nie verbálne, tak prostredníctvom neverbálnych prejavov. Ľudia vždy vnímajú iných.

11. Spôsob akým komunikujeme ovplyvňuje to, ako nás vnímajú iní

Ľudia nás nevnímajú podľa toho, čo si my o sebe myslíme, ale podľa toho, ako s nimi komunikujeme. Keď chcete aby vás niekto vnímal ako fotografa, musíte v jeho mape (tak ako vo vašej) vytvoriť predstavu, že ste fotografom - ukázať mu fotky, porozprávať sa.

Neverbálne signály sú dôležitejšie ako verbálne, pre naše telo je ťažšie klamať, je ťažšie ovládať svoje neverbálne prejavy v porovnaní s vetami ktoré vyslovujeme. Predstavte si opäť, že niekomu poviete "Mám ťa rád". Aký význam majú tieto slová samy o sebe? Aký význam budú mať, keď to poviete:

• Sarkasticky
• V plači
• Budete mať skrížené ruky a pozerať sa niekam mimo

Kongruencia s tým, ako niečo mienite, je dôležitá. Pretože neverbálnu zložku ľudia vnímajú podvedome.

12. Význam komunikácie spočíva v spätnej väzbe, v tom ako človek zareaguje

Na komunikácii sa zúčastňuje viacero ľudí. Jej prostredníctvom dostávame odpovede, spätnú väzbu, výsledky. Sme s nimi spokojní? Ak áno, potom je všetko v poriadku. Ak nie, je potrebné zmeniť signály, urobiť niečo iné a nie obviňovať iných. Človek nesie za seba zodpovednosť. A keď mu niečo nevyhovuje, je to len na ňom, aby urobil niečo, čo mu prinesie želaný výsledok. Keď sa hneváme, dali sme šancu veľmi pohodlnému psychologickému mechanizmu, aby našu zodpovednosť za veci presunul na niekoho iného - je to oveľa jednoduchšie, ako sa snažiť nájsť riešenie a zodpovedať za to, aký výsledok naša komunikácia bude mať.

Urobte všetko preto, aby ste mali v komunikácii 100% zodpovednosť za to ako ju vediete a čo chcete jej prostredníctvom dosiahnuť. Úlohou všetkých komunikačných techník je rozšíriť repertoár, obohatiť "tool-box", svoje nástroje, aby sme mali po ruke veľa možností čo urobiť ďalej, keď sa nám nedarí. Nevzdávajte sa,  ale urobte niečo iné, pridajte viac flexibility, položte si otázky: "Čo ešte môžem robiť? Ako ináč to môžem urobiť? Aký zdroj ešte potrebujem? Čo iné tam ešte je čo nevidím?".

Môžete si položiť otázku: "Čo urobiť, keď niekto nechce ani len počúvať?". Čo urobiť, keď vás niekto úplne ignoruje? Ako s tým súvisí vaša zodpovednosť? Je dobré uvedomiť si, že ignorovanie predpokladá určitú závislosť, pretože akonáhle vás niekto ignoruje, je na vás závislý do tej miery, že sa takto "musí" ku vám správať. Máte niekoľko možností. Môžete investovať energiu do toho, aby sa vám podarilo s ním rozprávať. Ďalšiu vec, ktorú môžete urobiť je, položiť si otázku, či tá námaha stojí za to, zistiť aký je váš cieľ, čo potrebujete dosiahnuť, a či sa nedá tento cieľ, hodnota alebo meta-cieľ naplniť ináč. Ďalšou možnosťou je jednoducho odísť, pretože presviedčať človeka ktorého vôľa je silne orientovaná proti vášmu cieľu, môže znamenať veľa námahy. Každý predpoklad nie je absolútna pravda. Sú to základné princípy, ku ktorým prirodzene existujú situácie, ktoré môžeme považovať za výnimky.

13.Komunikáciu vedie ten, kto nastaví rámec

Komunikáciu nevedie ten, kto kladie otázky, ale ten, kto nastavuje rámec. Vždy existuje rámec. Keď sa pozeráte na obraz, buď na seba nechávate pôsobiť celkový dojem, alebo si všímate jednotlivé detaily. Rámec tvorí význam. Rámec väčšinou vytvárame podvedome a podvedome nad ním operujeme (pod jeho vplyvom veci vnímame). Naša pozornosť je zameraná vo vnútri rámca. Rámec určuje, kam rozhovor smeruje.

Príkladmi rámca sú napríklad:

• Win-win - kedy chceme výhodu aj pre seba, aj pre druhého
• Matching (zosúlaďovanie sa)/mismatching (hľadanie rozdielov, odlišností)
• Vážny/humorný

14. Neexistuje neúspech, zlyhanie, existuje iba spätná väzba

Čo by sa nebolo stalo, keby človek vnímal zlyhanie ako spätnú väzbu? Keď druhí urobia niečo iné ako ste chceli, zmeňte komunikáciu tak, aby urobili to čo chcete. Takto zmeníte zlyhanie, chybu na spätnú väzbu. Pri rozpade manželstva človek častokrát nehľadá riešenie, ale obviňovanie. Obviňovanie spôsobuje hľadanie chýb. Dôležité je zamerať sa na spätnú väzbu a zmeniť podľa toho svoje správanie. Edison vynašiel 10.000 spôsobov, ako nevyrobiť žiarovku. Nebola to chyba, bola to spätná väzba. Takýto predpoklad dokáže zmeniť život človeka. Koľko vzťahov u človeka mohlo zlyhať už len preto, že hľadal u druhých chyby namiesto toho, aby prevzal za komunikáciu zodpovednosť?

Keď si človek uvedomí "Nemôžem zlyhať, iba sa niečo naučiť", zmení sa na učiaci sa stroj. Neúspech je takzvaná nominalizácia, neexistuje, operuje na vyššej úrovni abstrakcie, a preto determinuje postoj človeka, ktorý nie je pre neho zdrojom, nie je užitočný. Tento predpoklad môžeme akceptovať aj čo sa týka iných ľudí, nie len seba, napríklad: "Oni nezlyhali, akurát boli nedostatočne pripravení".

Samozrejme, že môžeme akceptovať kategóriu "zlyhania, neúspechu", pokiaľ je naďalej pre človeka zdrojom. Keď sa človek cíti dobre, pretože sa niečo zo "zlyhania" alebo "neúspechu" naučil a necíti sa mizerne a nie je uviaznutý, plní to rovnako svoj účel. Najhoršie je použiť nominalizácie ktoré sú na úrovni identity, napríklad: "Som slaboch", "Som looser", pretože takáto nominalizácia má obrovský dopad.

15. Osoba s najväčšou flexibilitou najviac ovplyvňuje systém

Čím viac možností človek má, tým má väčší vplyv a tým existuje menšia pravdepodobnosť, že sa niekde "zasekne". Hnev reprezentuje stratu flexibility a kontroly nad správaním. Keď má človek jednu možnosť, je z neho automat. Keď má dve, vzniká dilema. Čím má viac možností, tým je vplyvnejší.

Nájdite čo najviac možností v situácii, keď vás niekto urazí, keď vám niekto lichotí, keď potrebujete niečo vyriešiť, keď sa ponáhľate, keď relaxujete.

16. Odpor indikuje nedostatočné zosúladenie sa

Nadávky, odpor interpretujeme často ako zlyhanie, vzdávanie sa. Niekedy ku človeku len raz prehovoríme a už sa vzdávame. Sú ľudia, ktorí sa urazia po jednej ostrejšej vete ktorú počujú. Vždy môžete vytvoriť zosúladenie, raport, a vstúpiť tak do jeho mapy. Odpor môžete prekonať tak, že vytvoríte raport, zosúladenie s človekom, ktorý je iritujúci. Keď niekto kričí, kričte aj vy, keď niekto rozpráva pomaly, rozprávajte pomaly aj vy.

17. Ľudia majú vnútorné zdroje aby uspeli

Ktosi raz povedal: "Ľudia fungujú skvele. Vedia veľmi dobre a rýchlo spustiť zlé a úbohé programy ako sú depresia, váhanie, zábrany". Keď človek nájde u seba potrebné zdroje, môže začať dosahovať svoje ciele a začať sa meniť. Toto je úloha terapeuta. Predpokladajte, že človek sa môže zmeniť a má na to všetky svoje vnútorné zdroje a predpoklady. Človek dokáže objaviť svoje zdroje a sprístupniť si ich. Človek zažil veľmi veľa vecí, zažil mnoho zaujímavého a dosiahol veľa úspechov - toto môžu byť niektoré z jeho zdrojov.

18. Komunikácia by mala zvyšovať možnosti

Čím viac má človek možností, tým väčšiu celosť prežíva. Zladenie sa s druhým upadne ľahko, keď ho "dáte do krabice". Ľudia nemajú radi škatuľkovanie, pretože to limituje ich možnosti a ohraničuje ich identitu. K hľadaniu možností slúži otázka AKO. Pretože pomocou nej človek začne uvažovať o tom, ako zmeniť to čo mu nevyhovuje a začne hľadať nové možnosti, rozširovať a spresňovať svoju mapu. Otázkou PREČO si iba zdôvodňuje na základe doterajšej mapy to, čo mu nevyhovuje a pritom zostáva v rovnakom stave.

19. Ľudia robia veci najlepšie ako vedia v rámci možností

Toto je potrebné akceptovať. Keď vám niekto vynadá, je to vyjadrenie daného stavu, nevedel v danom okamihu zareagovať ináč. Treba to rešpektovať a nie obviňovať.

20. Ako človek schopný zodpovednosti, môžete mať kontrolu nad vašimi výsledkami

Hovorí sa, že moc je schopnosť rozhodnúť sa a konať. Ten kto doteraz robil veci nejakým spôsobom, dosahoval doteraz také výsledky ktoré tomu zodpovedajú. Zodpovedajte za všetky výsledky ktoré dosiahnete, neste zodpovednosť za všetko čo sa vám prihodilo a rovnako tiež za to, čo sa neudialo.

Precvičte si nasledovné cvičenia:

Cvičenie:
Nájdite aspoň tri odlišné pohľady (mapy, spôsoby), ako sa na situáciu pozerať. Napríklad z pohľadu vedca, umelca, dieťaťa.

Cvičenie:
Aké pozitívne zámery (ochrana, bezpečie, dodržanie hraníc) vidíte za niektorým správaním sa osôb?

Cvičenie:
Ako vnímate určitú situáciu? Popíšte ju z pohľadu vás, z pohľadu druhého človeka, z pohľadu pozorovateľa - popíšte vizuálnu, zvukovú a pocitovú zložku.

Cvičenie:
Pozrite sa na nejaký problém z pohľadu niekoľkých minút (kedy ho vyslovene prežívate), z pohľadu jedného dňa, z pohľadu mnohých rokov - ako odlišne ho vnímate?

Cvičenie:
V akých situáciách ste mali na výber menej ako tri možnosti? Snažte sa mať vždy na výber čo najviac možností.